Profil školy

• • • Profil školy
    • História školy

• • • • História školy

      • Cesta a medzníky našej histórie

        Celý kraj Hnileckej doliny bol už v minulom storočí známy svojou strojárskou výrobou. Prípravou mladých robotníkov boli poverení najskúsenejší majstri v jednotlivých cechoch a už v roku 1893 bola v Gelnici zriadená Štátna odborná škola železiarska (A. Gälniczbanyai Allami Vasipan Szakiskola), ktorá bola jedinou v Hornom Uhorsku. Po jej zrušení v roku 1918 sa výchovou učňov zaoberali majstri jednotlivých cechov a učňovská škola.

         

        Podľa archívu od roku 1911 do roku 1945 sa takto vyučilo 334 absolventov v profesiách kováč, zlievač, zámočník, elektromechanik a tesár. Po oslobodení, s rastom závodu Prakovce, začína rásť aj potreba kvalifikovaných robotníkov a v učňovskej škole s praktickou výukou na pracoviskách závodu do vzniku „Strediska pracujúceho dorastu“ bolo vyučených 106 robotníkov.

         

        V roku 1949 bolo zriadené "Stredisko pracujúceho dorastu", kedy boli zriadené samostatné učňovské pracoviská, boli vyčlenené provizórne priestory pre teoretické vyučovanie a pre ubytovanie učňov. Rozsah prípravy bol zameraný na výrobný program závodu. Vyučovali sa profesie zámočník, sústružník, kováč, zlievač a elektrikár. Ročne sa pripravovalo v priemere 60 učňov a za 3 roky bolo vyradených 186 absolventov.

         

        Vyššia forma prípravy na robotnícke povolanie sa začala uskutočňovať od 1.9. 1952, kedy bolo založené Odborné učilište štátnych pracovných záloh. Príprava učňov sa sústredila do skupinovej výuky a organizácia výuky bola členená na odborný výcvik, teoretické vyučovanie a mimoškolskú výchovu. Učni sa pripravovali na profesiu zámočník, nástrojár, drevomodelár, sústružník, frézar, kováč, zlievač a pochádzali z celého Slovenska. Na výuke sa podieľalo 16 MOV, 8 učiteľov a 8 vychovávateľov. Odborný výcvik sa do roku 1954 vykonával na pracoviskách závodu, potom už vo vlastnej dielni. Teoretické vyučovanie v provizórnych barakoch a ubytovanie bolo v kaštieli Matilda Huta a na Turzove. Za celé obdobie OU ŠPZ bolo pripravených celkom 481 absolventov.

         

        1.9.1957 zaniklo OU ŠPZ a vzniklo Odborné učilište, ktoré bolo organizačne pričlenené k závodu Prakovce ako samostatná účtovná jednotka. Učni sa pripravovali už vo vlastnej dielni, kde výuku zabezpečovalo 1O MOV, 9 učiteľov zabezpečovalo teoretické vyučovanie a výchovu mimo vyučovania vo vlastnom internáte vykonávalo 6 vychovávateľov. Počas existencie OU Prakovce bola v roku 1967 postavená budova školy, telocvične, časť dielní, ako aj rekonštruovaný a dostavaný domov mládeže. Počas tohto obdobia bolo vyučených 2 112 pracovníkov v profesiách zlievač - formovač, kováč, zámočník, sústružník, frézar a nástrojár. Od roku 1965 bola pri OU zriadená elokovaná trieda SPŠS v Košiciach, ktorá v 5-ročnom večernom štúdiu pripravovala strednotechnické kádre pre závod.

         

        Ďalší kvalitatívny zlom nastal 1.9.1978, kedy bolo učilište zaradené do siete stredných odborných učilíšť a orientácia prípravy robotníckej mládeže bola zameraná na nové študijné odbory mechanik nastavovač, strojný mechanik a obrábač kovov. Okrem toho absolventi mali možnosť si doplniť vzdelanie večerným štúdiom na ŠPZ pri SOU. Riadenie učilišťa bolo prevedené na Generálne riaditeľstvo Martin dňom 30.6.1980 a organizačne začlenené do ZTS Košice, národného podniku, závodu 11 Prakovce.

         

        Na základe zmien, ktoré nastali v spoločnosti po roku 1989, sa SOU strojárske Prakovce (ako samostatná príspevková organizácia) delimitovalo pod MH SR, rozhodnutím Ministerstva hospodárstva SR č. 68/1991 dňom 1.4.1991, a stalo sa tak samostatným právnym subjektom. Výuka pokračovala v odboroch: mechanik nastavovač, mechanik opravár, obrábač kovov, nástrojár, strojný mechanik a elektromechanik. Postupne sa úsek VMV utlmoval a od 1.9.1994 sa zrušil. Pretože podnik ZŤS Prakovce prešiel v roku 1994 privatizáciou, došlo k poklesu výroby a tým aj zamestnanosti. Žiaci SOU strojárskeho sa nepripravovali pre žiadnu organizáciu a vznikol pojem tzv. „štátni žiaci“. Začala sa postupná transformácia odborov na SOU strojárskom, ktoré reagovalo na zmeny v skladbe priemyslu Hnileckej doliny a z typického strojárskeho učilišťa sa postupne stalo široko-spektrálne SOU s veľkým počtom odborov a nastal prechod ku skupinovej výuke a od 1.9.1997 bol názov SOU už bez prívlastku strojárske.

        1.9.1991 sa pri SOU strojárskom v Prakovciach zriadila Dievčenská odborná škola pre dievčatá z celej Hnileckej doliny a v študijných odboroch obchod a podnikanie. služby a domáce hospodárenie a opatrovateľka bolo do roku 1998 vyradených 248 absolventiek. Na tomto základe bola od 1.9. 1998 zriadená Obchodná akadémia Prakovce ako samostatná škola.

        Na SOU sa postupne prechádzalo od strojárskych odborov na odbory v službách a obchode a OA nahradila DOŠ, ktorá k 30.6.2001 ukončila činnosť. Bola zrekonštruovaná dielňa v ZŤS Prakovce. V školskom roku 1999/2000 žiaci Jano a Čech získali 1. miesto v celoslovenskej súťaži MOCMV a postúpili do súťaže Mladý autoopravár, kde obsadili 6. a 7. miesto.

        K 1.7.2001 prešla zriaďovateľská funkcia z MH SR na Krajský úrad Košice a od 1. 9. 2002 na Košický samosprávny kraj Košice. V rámci investícii boli rekonštruované strechy dielne a telocvične a budovy školy.

        V rámci racionalizácie siete školy KSK došlo od 1.9.2005 k spojeniu SOU a OA do Spojenej školy s organizačnými zložkami SOU a OA Prakovce a k 1.9.2007 bolo zriadenie Učilište Prakovce, ako samostatná rozpočtová organizácia, ktorá sa má k 1.9.2008/ včleniť do Spojenej školy Prakovce.